Kňazi vo farnosti Hasprunka - Studienka:

rodáci

FARÁRI, ADMINISTRÁTORI, KAPLÁNI:

- dátumy pôsobenia,ktoré sú uvedené v zátvorkách, sú podľa prvého, resp. posledného zápisu v matrikách

Pavol DUBNIK
1682 - 1695 1.2.+
prvý farár v Hasprunke

Narodil sa v Gajaroch asi v r.1653. Vieme o ňom len toľko, že v r. 1682 sa stal prvým farárom v Hasprunke, dnešnej Studienke. V r. 1695 zriadil matričnú knihu krstov, pohrebov a sobášov. V matrike zosnulých bol vykonaný prvý zápis takto: Ten, ktorý ju pripravoval, zomrel prvý, 1. februára 1695 vo veku 42 rokov.
Avšak schématizmy Ostrihomskej arcidiecézy uvádzali, že matriky sa v Hasprunke vedú od roku zriadenia farnosti, čiže 1682. No v skutočnosti naozaj bola matričná kniha zriadená až začiatkom roka 1695. Prvý zápis krstu je z 31. januára 1695, prvý zapísaný pohreb hneď v nasledujúci deň je spomenutý pohreb farára Dubnika z 1. februára, no prvý sobáš je zapísaný až o rok neskôr - 29. januára 1696.

Ján Imrich NYAKASHÁZY  (Nyakazhazy)
1695 16.2. - 1699

Valentín Ján Augustín ONDREJKOVICS  (Ondrejkovič, Ondrejkovicz)
1699 2.6.  21.6. - 1705 25.11.+
podľa matriky nastúpil do Hasprunky 21.6.1699

Záznam v kronike Studienky, že v rokoch 1699 až 1705 bola fara neobsadená a dochádzal farár zo Sološnice je nesprávny.

Andrej Imrich CSERMÁK  (Čermák)
1705 29.11. - 1751 14.4.+

V kronike Studienky sa o ňom píše, že to bol muž horlivý, svätého života, za česť a chválu Božiu zaujatý, kazateľ výtečný, ktorý stále žije v blahej pamäti ľudu. 45 rokov viedol ľud sebe sverený po ceste spasenia a už ako staručký kňaz horlive a neúnavne konal práce v správe duchovnej, nažiadajúc žiadnu mladšiu pomoc v svojej starobe. Stál vo veľkej vážnosti a láske u kniežaťa (grófa) Palffyho. Tento za jeho horlivé učinkovanie chcel ho obdariť lepšou a výnosnejšou farou, on ju ale neprijal. Chcel medzi svojimi farníkmi složiť svoje kosti a tu aj odpočívať.
Pod týmto farárom z láskavej štedrosti a obety vystavené boli dve kaplnky pri kostole. Jedna k úcte Matke Božej Sedmibolestnej a druhá k úcte sv. Františkovi Xaverskému. Okolo kostola vysadil stromy. Mnoho učinil ohľadom vnútorného zariadenia a okrasy chrámu.

Z tohto odvodzované tvrdenie, že kaplnky boli postavené v r. 1705, je nesprávnou interpretáciou. Je nepravdepodoné, aby kaplnky začal stavať okamžite po svojom príchode na faru.
Navyše, súčasné schematizmy Bratislavskej arcidiecézy datujú kaplnky až do rokov 1781 (sv. Františka Xaverského) a 1783 (Sedemolestnej Panny Márie).
Do času pôsovenia farára Čermáka spadá aj stavba kaplnky Umučenia Pána, datovaná na rok 1717. Avšak túto kaplnku súčasné schematizmy Bratislavskej arcidiecézy datujú už do roku 1650.

Edmund HOFFMAN  františkán
administrátor farnosti  1751 16.4.-11.6.

Ján Bapt. BUCSICS  (J.Krstiteľ Bučič)
1751 8.6. - 1753 sept.

P. Valerius SCHLEIPPEN, OFM
administrátor farnosti  1753 sept. - 1754 7.1.

Františkán, pravdepodobne z Malaciek štyri mesiace v r. 1753 spravoval farnosť v Hasprunke. O rok neskôr bol administrátorom aj v Borskom Sv. Jure od 26. februára do 20. marca 1755.

Ľudovít LINHART  (alebo Reinhardt, Reinchart)
1754 8.1. - 1755 21.6.

Pochádzal z Moravy. Vysvätený bol za Olomouckú diecézu, ale pôsobil v Rakúsku. R11k bol kaplánom a dva roky zrejme psobil ako administrátor podľa miestnej potreby. Ako kňaz pôsobil vo Viedni len za milodary pri vykonaných službách, až kým bol 8. januára 1754 ustanovený za farára do Hasprunky, potom 22. júna 1755 do Devína. Tam v tom istom roku Ján Galgóczy vykonal vizitáciu, pri ktorej o farárovi zaznamenal, že "má 28 rokov a 5 rokov koná duchovnú službu. Svoj úrad vykonáva usilovne." Tam pôsobil do 12. mája 1762. Potom bol farárom v Závode. Gróf Kolonics voči nemu vzniesol 27. marca 1770 nejaké sťažnosti, na čo sa zriekol úradu a utiahol sa do ústrania. Zomrel asi v roku 1785 v Mariazelli.

1755 22.jún-15.august zastupovali františkáni.

Šimon DOBROVODSKÝ
1755 8.8. - 1760 18.11.
nastúpil 16.augusta 1755

Narodil sa asi v r.1727 vo Svätom Petre v Bratislavkej stolici. Tri roky študoval na Pázmáneu vo Viedni, potom prešiel na teológiu do Budína, kam nastúpil 10. novembra 1749. Ako diakon bol poslaný na Spišskú Kapitulu, odtiaľ 20. januára 1752 do Senice. Za kňaza bol vysvätený 29. októbra 1752. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 8. augusta 1755, tento úrad zastával do 18. novembra 1760. Zoslabnutý tuberkulúzou bol prevezený k milosrdným bratom do Valtíc, kde zomrel v 34. roku života a v 6. roku spravovania hasprunskej farnosti.

P. Jeremiáš, OFM
administrátor farnosti  1760/61

Štefan BEHÁNYI
1761 11.1. - 1767 20.7.+

Narodil sa v Hliníku nad Hronom asi v r.1730. Za kňaza bol vysvätený v r. 1759 a 10. marca toho roka bol poslaný za kaplána do Gajár. 11. januára 1761 ustanovený za farára v Hasprunke, kde zomrel 18. (alebo 20. - pohreb?) júla 1767 ako 37 ročný.
Miestna kronika o ňom píše, že bol učený teológ, básnik a výborný kazateľ, ktorý zomrel v mladom veku.

Po jeho smrti administroval farnosť františkán.

Mikuláš BATYOVICS  (Balgovič)
1767 2.9. - 1771 26.5.

Pochádzal z Gajár. Študoval v generálnom seminári (v Budapešti). V r. 1766 bol vysvätený za kňaza a poslaný za kaplána do Gajar. Potom bol 2. septembra 1767 ustanovený za farára v Hasprunke. Tam spoznal chudobu farských príjmov, v ktorých žil.  No i tak vytrval. Jeho túžbou bolo robiť dobre všetkým, neúnavne a starostlivo pracovať v Pánovej vinici.
Miestna kronika o ňom píše, že dal vystaviť vonkajší vchod na chórus, na ktorý sa predtým vychádzalo z kostola.
26. mája 1771 prešiel do Sološnice, potom v r. 1773 do Gajar, kde zomrel 10. novembra 1779 vo veku 44 rokov na mŕtvicu.

Ján MRÁZ
1771 26.5. - 1772 1.12.

Pochádzal z Holíča. V r. 1761 začal študovať v Budíne. Za kaplána do bol poslaný 25. novembra 1765 do Szekszárdu (Maďarsko). Odtiaľ prešiel 15. júla 1769 do Bratislavy. 26. mája 1771 bol ustanovený za farára v Hasprunke. Podľa zápisu v matrikách nastúpil 29. mája. 1. decembra 1772 bol ustanovený do Malaciek, kde sa stal v roku 1782 vice-archidiakonom (dekanom). Od roku 1796 bol kanonikom bratislavskej kapituly, v r. 1812 sa stal zároveň prepoštom sv. Jána Krstiteľa v Budíne. Zomrel 26. augusta 1818.

Pavol KRIZSÁN  (Križan)
1772 22.12. - 1774 13.12.

Narodil sa asi v r. 1743. Štúdium teológie absolvoval v r. 1768 v Pázmáneu (Viedeň). 27. decembra 1769 bol poslaný za kaplána do Bratislavy do Blumentálu. Nato bol 22. decembra 1772 ustanovený za farára v Hasprunke. podľa zápisu v mart.bapt. nastúpil až po Vianociach 30.12.1772. No nevedel si zvyknúť na toto prostredie. Vo farskej histórii latinský záznam o tom hovorí v tom zmysle, že „keďže pochádzal z tvrdej pôdy, na pieskové duny si nevedel privyknúť, a tak len jeden rok a jedenásť mesiacov po nich chodil a videl toho márnosť.“ Preto po necelých dvoch rokoch odišiel a 13. decembra 1774 bol ustanovený za farára v Kuchyni. No i tam sa stretal s ťažkosťami, pretože 22. októbra 1778 sa na neho sťažoval malacký gróf Karol Pálffy. No napriek tomu v Kuchyni pôsobil až do svojej smrti 14. mája 1799. Zomrel 56-ročný.

Martin NOTNÝ  (Nottny)
1774 13.12. - 1780 nov.

Pochádzal z Dolných Orešian. V roku 1768 nastúpil na štúdiá v Budíne. Dátum vysviacky nie je známy, no 5. októbra 1772 už bol kaplánom v Gajaroch. 13. decembra 1774 bol menovaný za farára v Hasprunke, kde nastúpil 20. decembra. Aby bol bližšie k svojej rodine, odišiel v roku 1780 do Plaveckého Mikuláša, kde pôsobil až do svojej smrti 5. júna 1806.

Juraj RENKO
1780 9.12. - 1834 1.6.+

Podľa miestnej kroniky 20. júna 1783 vykonal osobne vizitáciu farnosti kardinál Battyány. Podnetom z vizitácie bolo riešenie, ako zväčšiť kostol s čo najmenšími nákladmi, čo sa uskutočnilo v r. 1784-5. Bola pristavená sakristia, čím sa uvoľnil priestor za oltárom, ktorý dovtedy slúžil ako sakristia. Vďaka tomu bol oltár prisunutý až k múru. Oltár bol obnovený, vystavaný nový svätostánok. Sochy sv. Ladislava a sv. Imricha, ako i nad nimi postavené sochy sv. Alžbety a sv. Barbory boli pozlátené.
Boli tiež zabezpečené viaceré omšové rúcha a iné liturgické predmety. Tiež aj fara bola obnovená.
Miestni obyvatelia, až na niekoľko osôb, odmietli finančne prispievať, preto všetko financoval gróf Karol Pálffy.
Súčasné schematizmy Bratislavskej arcidiecézy datujú do času jeho pôsobenia aj kaplnky sv. Františka Xaverského (1781) a Sedemolestnej Panny Márie (1783), o ktorých sa píše, že boli vybudované už prv Andrejom Čermákom.
V roku 1786 bola obnovená kazateľňa, a na stenu oproti nej bol zavesený kríž s korpusom v životnej veľkosti.
V tom roku bol postavený kríž na ceste k Malackám od Jána Ivana staršieho, ktorý posvätil 30. augusta generálny vikár Ladislav Lurenský. Tiež bol postavený kríž pri ceste na hornom konci obce.
V rokoch 1790-92 bol zhotovený nový organ s 8 registrami a pedálmi. Vyhotovil ho Valentín Arnold. Aj táto investícia sa stretla s kritikou a neochotou finančne prispieť zo strany viacerých farníkov.
V roku 1796 bol postavený kríž pri mlyne Nízkeho. Adam Nízky ho opatril základinou. V nedeľu pred sv. Michalom bol pri veľkej účasti ľudu posvätený.
V roku 1810 pri veľkej výchrici spadol z kostolnej veže kovový glóbus s krížom. V roku 1811 bola veža opravená, obielená a bol na ňu položený kríž na novej plechovej guli.
V roku 1833 bol vystavený kríž na Kalvárii. Posvätený bol františkánom Anastázom Petrovičom.

Anastáz PETROVIČ, OFM
kaplán (1827) 1829-1834

Ľudovít HAZUCHA
1834 1.7. - 1855 16.8.+

Narodil sa 3.10.1795 v Novom Meste nad Váhom. Schematizmus z r. 1842/3 dáva k jeho menu prívlastok „de Kelemenfalva“. To by znamenalo, že mal pôvod v Klimovici na Podkarpatskej Rusi. Štúdium teológie v generálnom seminári ukončil v r.1826. R.1827 prešiel do kňazského inštitútu v Ostrihome a 9.3.1827 bol vysvätený za kňaza. Kaplánom bol v Myjave, r.1829 v Piešťanoch, r.1830 v Leopoldove a r.1831 v Gajaroch. Od 1. júla 1834 bol farárom v Hasprunke.
Je autorom príležitostných kázní a latinskej oslavnej reči. V liste Jána Hollého Jurajovi Palkovičovi z r. 1928 je o ňom zmienka, ako o „opravdivom bernolákovskom žiakovi“. Bol veľkým podporovateľom chudobného ľudu a ľudovým lekárom. Po vypuknutí cholery obetavo liečil chorých, radil im a pomáhal. Sám sa nakazil cholerou a 16. augusta 1855 o hodine nad ránom zomrel. Pochovať ho prišiel z Malaciek dekan Imrich Ostrovský.
Do posledného obdobia jeho pôsobenia spadá aj stavba súčasnej fary, ktorá bola v roku 1848 od základov prestavaná do dnešnej podoby (mimo prístavby v zadnej časti, ktorá je z roku 1975-79).

Chryzostom TUREČEK, OFM  administrátor farnosti  1834 22.7. - 18.8.
Kalist ORGOŇ, OFM  administrátor farnosti  1834 19.8. - 5.10.

Anton PACHMANN
1855 12.9. (od 5.10.) - 1867 6.1.+

Narodil sa 14. októbra 1818. Teológiu študoval v seminári sv. Štefana v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 3. apríla 1845. Kaplánom bol v Zlatých Klasoch, od r. 1847 v Kuchyni. Za farára v Hasprunke bol vymenovaný 12. septembra 1855.
Vynikal mimoriadnou silou. Dokázal zdvihnúť dve vrecia, plné pšenice, vážiace 200 viedenských funtov, každé jednou rukou. Silnejšia však bola smrť a zlomila jeho silu. Zomrel 6. januára 1867 v Hasprunke.

Ildephonsus ÖLVECZKY, OFM  (Ölvedszky)
výpomoc, administrátor farnosti  1866 máj -1867 marec 

Narodil sa 22. septembra 1824 v Nových Zámkoch. Za kňaza bol vysvetený v reholi františkánov20. septembra 1848. Bol misionárom vo Svätej Zemi. Do Hasprunky prišiel vypomáhať od začiatku mája 1866. Po smrti farára Pachmanna bol ustanovený administrátorom. Tiež bol domácim kaplánom Imricha Esterházyho.

Ján LAICHA
1867 30.3. - 1873 7.12.+

Od 1. novembra 1873 vypomáhali františkáni.

Maternus Josef PRECECHTIEL, OFM
administrátor farnosti  1873 nov. - 1874 apríl

Narodil sa 24.1.1834 v moravských Šteroviciach. Za kňaza bol vysvätený v reholi františkánov 25. júla 1858.
Patril do kláštora v rakuskom Železnom (Eisenstadt). Odtiaľ pôsobil aj ako kaplán v rakúskom Cindorfe (1880). Neskôr (1892) tam bol gvardiánom kláštora.

Ján NOVÁK
1874 apríl - 1879 máj

Kaplánom bol najprv v Moravskom Sv. Jáne, od r. 1860 v Uníne a od r.1862 v Šaštíne. V r. 1867 sa stal farárom Plaveckom Štvrtku, v apríli 1874 v Hasprunke a v máji 1879 v Perneku. Od 18. apríla 1904 odišiel na dôchodok a býval Šaštíne. Zomrel 7. januára 1918.

Miestna kronika o ňom píše, že bol veľmi činný, kostol i faru dal hneď opraviť a urobiť na ne novú strechu. Tiež nechal opraviť organ.

Alfonz BERNKOPF
1879 26.5.-adm./ 20.7. - 1888 október

Krátko po svojom príchode zorganizoval v obci ľudové misie, ktoré od 18. do 27. januára 1880 viedli redemptoristi českej národnosti, dvaja z Ketzelsdorfu a jeden z Viedne. Podľa kláštornej kroniky v Ketzelsdorfe boli misie úspešné. No inak to bolo pri misijnej obnove, ktorá sa konala od 10. do 14. októbra toho istého roku. Zúčastnilo sa jej menej ako polovica farníkov, pretože to bolo v čase zberu zemiakov. Na konci misijnej obnovy postavili misijný kríž z dubového dreva. Kronikár provinciálneho domu vo Viedni poznamenal, že všetky finančné výdavky na samotné misie, ako aj na obnovu neniesla farnosť, ale viedenský kláštor.

Podľa miestnej kroniky tu založil prvý dobrovoľný hasičský zbor. Tiež vymohol, že v r.1886 bol názov obce Haszprunka zmenený na Szent-István.
V roku 1885 dal otvoriť kostolnú hrobku, ktorá vedie k hlavnému oltáru. Našiel tam 4 rakvy, v ktorých boli uložené pozostatky dvoch farárov a dvoch tureckých vojenských hodnostárov. V hrobke našli dva turecké šišaky - helmice, ktoré boli zlatom, striebrom a drahokamami vykladané. Istý čias turecké šišiaky boli vyložené v kostole, ale o krátky čas sa z kostola stratili. Podľa ústneho podania dvaja vojenskí hodnostári, pochovaní v hrobke, mali vraj väčší obnos peniazi obetovať na kostol, keď sa Turci v r. 1788-89 zdržiavali aj v Hasprunke. V hrobke našli aj mnoho rôznych spisov, ktoré však nevedeli identifikovať.

Od októbra 1888 bol farárom Cíferi a od r. 1897 v Pobedime. Venoval sa prekladaniu náboženskej literatúry. Zomrel 16. septembra 1914 v Pobedime.

Ján TRUBÍNYI
administrátor farnosti  1888 október - 1889 (marec) - kaplán v Gajaroch

Narodil sa 8. septembra 1863 vo Vrábľoch. Pôvodne sa volal Trubina, meno si pomaďarčil počas štúdií. Teológiu študoval v seminári sv. Štefana. Za kňaza bol vysvätený 13. mája 1887. Kaplánom bol v Gajaroch. Odtiaľ prišiel v októbri 1888 administrovať farnosť v Hasprunke.
Záznam v schematizmoch, ani v diecéznych obežníkoch z rokov 1888-89 o tomto jeho pôsobení nie je, len v miestnej kronike sa píše:
Po ňom (Bernkopfovi) nasledoval Ján Trubyni ako administrátor. Pôsobil tu len krátky čas. Odišiel do Gajar.
Podľa matrík bol administrátorom v Hasprunke od októbra 1888 do konca februára alebo polovice marca 1889, keď prišiel Koczurek - ani o tom nie je záznam, jedine v obežníku je oznam o konkurze na farára do Rohožníka, kde sa fara má uvoľniť 25. apríla 1889).
Po nástupe nového farára do Hasprunky sa vrátil na svoje kaplánske miesto v Gajaroch. V roku 1893 sa stal farárom v Devínskej Novej Vsi. Tam sa zapojil do politického života, avšak neuspel v konkurencii s Ferdišom Jurigom. V roku 1910 prišiel znovu do Gajár, tentoraz ako farár. Pôsobil tam až do roku 1918, kedy bol v novembri preložený za administrátora do Moče pri Komárne.
Toto menovanie bolo zrejme vyvolané tým, že ako v národnostných otázkach umiernený kňaz sa ponúkol slúžiť na území s maďarskými obyvateľmi, ktoré pripadlo Československu a preto z neho odišli maďarskí kňazi.
Keď začiatkom mája maďarská červená armáda napadla Komárno a obsadila južné Slovensko, maďarskí bolševici tam rozpútali teror, ktorý bol namierený najmä proti takzvaným buržoáznym elementom, angažovaným Slovákom a kňazom. V Moči prepadli 4. júna 1919 vo večerných hodinách v budove fary aj Jána Trubínyiho. Obvinili ho z kontrarevolučnej agitácie. Údajne mu ponúkali, aby verejnými prejavmi podporil maďarských boľševikov, čo ale on odmietol. Preto ho ubili kyjakmi a vlastne už mŕtveho ho obesili na osamelý agát neďaleko fary na brehu Dunaja. O niekoľko dní farníci tajne zvesili telo zo stromu a potichu ho na cintoríne v Moči pochovali. Cintorín v Moči bol v 70-tych rokoch zrušený a Trubínyiho hrob spustol a zarastal burinou a kríkmi. Preto bolo jeho telo v r. 1995 prenesené na cintorín vo Vrábľoch.

Rudolf KOCZUREK
1889 25.4. - 1911 15.12.
        (17.3.)  adm.

Narodil sa 10. apríla 1838 v Hrnčiarovciach. Po skončení teologických štúdií bol 28. júla 1867 vysvätený za kňaza. Kde pôsobil prvé roky, nie je známe. Do ostrihomskej arcidiecézy bol prijatý v roku 1872 a za kaplána bol poslaný do Veľkej Mane. Od r. 1873 bol kaplánom v Rybníku nad Hronom a od r. 1874 v Nových Zámkoch. Nato sa stal 1. mája 1876 administrátorom v Darnózseli, kde bol v r. 1877 ustanovený za farára. V roku 1887 prešiel do Rohožníka, potom v roku 1889 do Hasprunky. (V Schematizme z r. 1914 a 1917 sú uvedené nesprávne roky jeho pôsobenia.)
V miestnej kronike sa píše:
Za jeho účinkovania sa odohrali v obci veľké udalosti.
V roku 1904 boli sv. misie. Z milodarov bol zakúpený jeden veľký zvon, ktorý bol počas misií posvätený.
V roku 19?? bola zakúpená jedna krásna zástava a z milodarov amerických robotníkov toho roku postavené kríže na Kalvárii, tiež kríž pri malackej ceste pri tehelni. Kríže boly posvätené malackým dekanom J. Kováčom. Vtedy bola posvätená i zástava. (stránka obce datuje ďalšie dva kríže na Kalvárii do roku 1890)
Farár bol povahy dobrej a spravodlivý, nežiadal cudzie, vždy len svoje.
Angažoval sa tiež v národných a politických otázkach, pričom lízko spolupracoval s Dr. Pavlom Blahom. Angažoval sa aj v jeho podpore pri voľbách. V roku 1908 bol preto odsúdený na 14 dní do väzenia a 200 korún pokuty za poburovanie.
Do dôchodku odišiel 15. decembra 1911, je možné, že cez vianočné sviatky zotrval ešte v Hasprunke. Potom býval vo Veľkých Levároch. Pravdepodobne na prelome rokov 1917-1918 tam bol krátko administrátorom.
Zomrel v roku 1918, pravdepodobne 13. apríla. Pochovaný bol na cintoríne v Radave, kde vtedy žila jeho sestra.

Jozef BIELEK
1912 - 1923 (2.9.)

Narodil sa 24. novembra 1861 v Kysuckom Novom Meste. Za kňaza bol vysvätený 2. júla 1884 v reholi františkánov. Rehoľné meno mal Klétus. Bol vikárom františkánskeho kláštora v Pruskom a súčasne zastupoval farára v Skale (1892-1893). Neskôr pôsobil vo františkánskom kláštore v Skalici. V roku 1898 odišiel z rehole a bol prijatý do Ostrihomskej arcidiecézy. Pôsobil ako katechéta v Skalici, v r. 1904 (1905) sa stal kaplánom v Novom Meste nad Váhom (v r. 1906 farárom v Dlhej) a v r. 1907 administrátorom v Skýcove. V roku 1911 (schematizmus 1912 ho uvádza ešte v Skýcove ale už aj v Studienke) sa stal administrátorom v Hasprunke (prvý sobáš 24.1.1912), kde bol následne v r. 1912 ustanovený za farára (medzi júnom a novembrom). Tam sa zaslúžil o rozvoj farnosti. Ťažko ochorel a bol preložený do Malých Levár, kde zakrátko 20. novembra 1923 zomrel.

farnosť spravovaná z Rohožníka - farár Mikuláš Šikuta
1923 (21.9.) - 1926 (1.7.)

Alojz Štefan BLAHO, OFM
administrátor farnosti  1926 (11.7.) - 1932 dec.
(1933 apr. ešte krstil)  1933 21.9.+

Narodil sa 23. júla 1861 v Skalici. Za kňaza bol vysvätený v reholi františkánov 15. apríla 1884. V roku 1891 bol kaplánom v Dvorníkoch, od roku 1898 v Stropkove. Od roku 1915 zastupoval v Petrovej Vsi. Administrátorom v Hasprunke bol od r. 1926. Úrad zrejme zo zdravotných dôvodov prestal vykonávať od októbra 1932. Avšak zostal bývať na fare, kým farnosť spravoval Jozef Lukančič z Lakšárskej Novej Vsi. Zomrel v Hasprunke na rakovinu močového mechúra 21.9.1933, pochoval ho v Hasprunke 23.9.1933 dekan Andrej Brtoš, ktorý bol farárom v Plaveckom Štvrtku.

farnosť spravovaná z Lakš. Novej Vsi - adm. Jozef Lukančič
1932 okt./1933 apr. - 1934 (19.5.)

Hugo SZULÍK
administrátor farnosti  1934 (21.5.- 23.9.)

Narodil sa 27. marca 1879 v Šaštíne. Za kňaza bol vysvätený 11. júla 1909 v Székesfehérvárskej diecéze (Stoličný Belehrad). Do ostrihomskej arcidiecézy bol prijatý v r. 1927. V r. 1928 bol poslaný za administrátora do Petrovej Vsi, v r. 1928 do Smolinského a v r. 1930 do Hrušova. V r. 1934 išiel do dôchodku, no v tom roku na 4 mesiace prišiel ešte za administrátora do Hasprunky, keď Jozef Lukančič odišiel z Lakšár do Viničného.

farnosť spravovaná z Rohožníka - farár Mikuláš Šikuta
1934 (30.9.) - 1935 (5.1.)

Jozef SASINEK
administrátor farnosti  1935 (9.1.) - 1940 (30.6.)

Narodil sa 25. februára 1894 vo Vrádišti. Za kňaza bol vysvätený 17. mája 1918. Kaplánom bol v Urmíne, r. 1920 v Tek. Novej Vsi a v r. 1921 v Gbeloch, kde sa stal zakrátko administrátorom. V r. 1922 išiel do Blumentálu v Bratislave.
23. októbra 1922 sa stal profesorom náboženstva, neskôr aj riaditeľom na Štátnom koedukačnom učiteľskom ústave v Bratislave. Vyučoval i na jeho maďarských pobočkách, externe aj na štátnom dievčenskom a na štátnom chlapčenskom gymnáziu.
Po začatí vyšetrovania proti Vojtechovi Tukovi v r. 1929 vystúpil ako svedok obžaloby, kvôli čomu začali proti nemu útoky, až ol napokon odvolaný z miesta profesora a vo feruári 1934 preložený za administrátora do Dojča, zakrátko za kaplána do Radošoviec. V roku 1935 sa stal administrátorom v Hasprunke, kde pôsobil do roku 1940, keď odišiel do dočasného dôchodku. Potom 1. júla 1943 nastúpil do trvalého dôchodku, pričom z finančných dôvodov požiadal o zamestnanie v bratislavskom mestskom archíve. Zomrel 22. marca 1950 v Bratislave.

Ľudovít HORVÁTH
administrátor farnosti  1940 (16.7.) - 1941 (14.4.)

Do väzenia sa dostal preto, že prevzal dva balíčky od istého nekatolíka Jozefa Brabca. Bez toho, žeby poznal ich obsah, ukryl ich do včelína. Keď Brabca zatkli, prišli aj pre neho, vykonštruovali proces, obhajobu neprijali a odsúdili na päť rokov väzenia, konfiškáciu majetku a trest 20.000,- Kčs. Viliam Mitošinka na neho spomína v knihe Pamäti kňaza, kde sa sústredí na opis udalostí počas prenasledovania kresťanov komunistickou diktatúrou: „5.3.1953 nás naložili v Ilave do autobusov a viezli na juh uháňali sme k moravskej hranici, „kam nás vlečú? Čo nás nenechajú na Slovensku rozhorčoval sa na sedadle za mnou Ľudo Horváth." Ten istý autor na neho spomína: „S akou vervou sme diskutovali o obnove liturgie, čudo Horváth už vtedy horlil za slúženie sv. omše v slovenčine. II. vat. koncil sa priklonil k Ľudovítovi, vlastne k naším sv. vierozvestcom C a M".
Už pred koncilom vo väzení diskutoval o obnove liturgie a už vtedy horlil za slúženie sv. omše v slovenčine. Viaceré jeho diela zostali v rukopise. V Plaveckom Štvrtku, kde dlhé roky býval v podnájme v dome oproti Železničnej stanici, za pomoci farníkov, priateľov a príbuzných, dôsledne obnovil faru, ktorá predtým roky slúžila ako materská škola. Vždy hovorieval, Že je račianskym farárom, lebo jeho ustanovenie nikto z cirkevných predstavených nezrušil.

Ernest ONDRIAŠ
administrátor farnosti  1941 (24.4.) - 1943 (29.9.)

Narodil sa 8. septembra 1912 v Kňažiciach (dnes Žitavany, okr. Zlaté Moravce). Vysvätený bol 29. júna 1937 spolu so svojím o 9 rokov starším bratom Michalom. Kaplánom bol v Krátkych Kesoch v okrese Komárno, v rokoch 1938-1940 v Jacovciach, v roku 1940 v Holíči a v Skalici. V rokoch 1941-1943 spravoval farnosť Hasprunka. V rokoch 1943-1958 pôsobil v Malých Hosťach, od r. 1958 v Nevidzanoch, kde zomrel 8. mája 1981. Pochovaný bol v Žitavanoch, pri svojom bratovi Michalovi, ktorého prežil o dva roky.

Jozef PATÚC
administrátor farnosti  1943 (10.10.) - 1948

Narodil sa 4. septembra 1901 vo Veľkom Záluží. Bol salezián, za kňaza bol vysvätený 3. júla 1932. Kaplánom bol v Šaštíne, v roku 1937 v Krušovciach. (Schematizmus 1938 ho uvádza medzi saleziánmi v Trnave.) V roku 1938 sa stal administrátorom Hronskom Beňadiku (do 1939?), (v roku 1942 pôsobil ako katechéta v Žiline) a od roku 1943 bol administrátorom v Hasprunke. 11. decembra 1948 bol uväznený.
12. decembra 1948 ho zaradili do tábora nútených prác, odkiaľ ho prepustili dňa 21. novembra 1949. Neskôr ho Štátny súd v Bratislave odsúdil na štyri roky väzenia, konfiškáciu polovice majetku a na peňažnú pokutu v sume 10 000,- Kčs.
V roku 1952 sa stal administrátorom v Dolných Plachtinciach a v roku 1953 Litave (do 1956?) na stránke Litavy je 1956-58. Na dôchodku bol v charitnom domove v Pezinku. Zomrel 24.11.1979.

spravovaná františkánmi z Malaciek - Rafael Fidrich, Tarzícius Pataki, zást.adm., Osvald Bednár; Emanuel Cubínek.
1948 (21.12.) - 1949 (19.6.)

František ZÁHRADNÍK
administrátor farnosti  1949 (27.6.) 21.6. - 1975 20.10.+

Narodil sa 14.12.1907 v Borovej. Do františkánskej rehole vstúpil 17. augusta 1923 a prijal rehoľné meno Konrád. Teologické štúdiá absolvoval v rehoľnom bohosloveckom učilišti v Žiline. Za kňaza bol vysvätený 9. júla 1933. Pôsobil v Skalici a od roku 1936 v Žiline. V roku 1941 odišiel z kláštora a bol administrátorom v Dolnom Badíne. Do Trnavskej diecézy bol inkardinovaný v decembri 1944.
Od roku 1949 bol administrátorom v Studienke.
Trpel na cukrovku, po amputácii pravej nohy, zomrel 20. októbra 1975 na kardiosklerózu. Pochoval ho v Studienke 22.10.1975 biskup Július Gábriš.

posledný pohreb mal 12.9.1975, posledný krst 14.9.

zastup od 21.9. do 25.11. (Imrich Šišulák kapl. z Mor. Jána, Ján Mihál adm. z Lakš.N.Vsi)

Viliam BERNÁT
administrátor farnosti  1975 (14.12.) - 1979 10.2.

Narodil sa 20. júla 1947 vo Veselom. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1970. V rokoch 1970-1975 bol kaplánom v Komjaticiach, v roku 1975 v Bratislave-Podunajských Biskupiciach. Koncom roka 1975 stal sa administrátorom v Studienke. V rokoch 1979-1984 bol v Mojzesove, v roku 1984 vo Svätom Jure a v Dóme sv. Martina v Bratislave. V rokoch 1985-1990 pôsobil v Borskom Mikuláši, a od roku 1990 vo Velčiciach, kde tragicky zomrel 3. novembra 1997.

zastup od 11.2. do 15.3.1979 (Anton Priebera z Bor.Jura, Ján Mihál)

Augustín ŠKODA
administrátor farnosti  1979 (25.3.)  / farár od 1999 - 2004 21.6.+

Narodil sa 16. novembra 1934 v Kútoch. Za kňaza bol vysvätený 23. júna 1957. Kaplánom bol v Sládkovičove, no hneď v jeseni narukoval na základnú vojenskú službu. V roku 1959 sa vrátil do Sládkovičova, v rokoch 1962-1965 bol kaplánom v Galante, v rokoch 1965-1970 v Dóme sv. Martina v Bratislave. V rokoch 1970-1972 bol administrátorom v Leviciach, v roku 1972 ho uväznili a odňali mu súhlas k pastorácii. Do pastorácie sa dostal až v roku 1978 a bol kaplánom v Tvrdošovciach. Pred Vianocami 1978 sa stal administrátorom v Borskom Sv.Jure, no v zápätí od februára 1979 sa stal administrátorom v Studienke, kde bol v roku 1999 menovaný farárom. Zomrel 21. júna 2004 v Studienke.

spravovaná z Lakš.Novej Vsi - farár  Ladislav Labo
2004 22.6. - 2005 30.6.

Viliam TUMA
administrátor farnosti  2005 1.7. - 2009 30.6.

Pochádza zo Šaštína. Za kňaza bol vysvätený 31.10.1992. Kaplánom bol v Topoľčanoch a od r. 1993 v Bratislave-Blumentáli. Od 1.9.1996 bol administrátorom farnosti v Jasovej pri Nových Zámkoch, a od 1.7.2005 v Studienke. Po štyroch rokoch bol od 1.7.2009 ustanovený za farára v Častej, a od 1.7.2014 v Radošovciach.

Miroslav JUREČEK
2009 1.7. - 2016 (júl)

Za kňaza bol vysvätený 14.6.2003. Kaplánom bol v Piešťanoch, od r. 2004 Pezinku, od r. 2006 v Galante, a od r. 2007 v Bratislave-Dúbravka. Od 1.7.2009 bol farárom v Studienke. Svoje kňazské pôsobenie ukončil v júli 2016.

spravovaná z Malaciek - farár Miloš Kohútek
2016 19.8. - 2017 30.6.

Stanislav SABOL
2017 1.7. - 2020 30.6.

Za kňaza bol vysvätený 6.6.1976. Kaplánom bol v Zlatých Moravciach. Ešte v tom istom roku išiel na základnú vojenskú službu. Po jej skončení sa v r. 1978 stal kaplánom v Cíferi, r. 1979 v Krakovanoch, r. 1981 v Starom Tekove, a r. 1982 v Piešťanoch. V roku 1983 sa stal administrátorom farnosti v Rastislaviciach, a ešte v tom istom roku vo Veľkom Záluží. Od r. 1997 bol administrátorom v Jakubove, a od r. 2006 v Štiavnických Baniach. Od r. 2009 bol farárom v Dojči a od r. 2017 v Studienke. V r. 2020 išiel na dôchodok, pričom vypomáhal vo farnosti Bratislava-Blumentál, neskôr vo farnosti Bratislava-sv.Martina. Zomrel 3. marca 2025, pochovaný v Zohore.

Marian VOJTKO
2020 1.7.

RODÁCI z Hasprunky - Studienky

Anton Vratanina (Vratanay)
Narodil sa v Hasprunke 14. januára 1703. Podľa zápisu v krstnej matrike jeho rodičmi boli Martin a Anna Vratanina, krstnými rodičmi Martin a Barbora Slezák.
Študoval na jezuitskom gymnáziu v Györi. Ako študent a neskôr i ako kňaz je uvádzaný maďarskou podobou priezviska Vratanay.
Za farára bol ustanovený 21. decembra 1729 do Viesky (uvádza sa ako farár len do roku 1730). Odtiaľ bol 8. októbra 1732 preložený do Slovenského Medera (Palárikova), potom 9. novembra 1733 do Malej nad Hronom a už 5. decembra toho istého roku do Malého Bábu. Tam zomrel 22. decembra 1747.
Vo filiálke Rumanová zriadil v roku 1742 súkromnú kaplnku pre baróna Juraja Andrássyho.
V údajoch o jeho farárskom pôsobení je viac nezrovnalosti: vo vieske sa uvádza ako farár len do r. 1730; v Palárikove bol po ňom ďalší farár ustanovený už 10.októbra 1733; medzi farármi v Malej sa neuvádza, ale je tam iný farár uvedený v rokoch 1732-1734.
Zdroje:
- Matrika pokrstených
- A győri jezsuita gimnázium diáksága. Anyakönyvi adattár (1630–1773); str. 843
- Némethy; str. 1030, 131, (143), 290, 435

P. Barlaam Hasprunkensis, OFMCap (kapucín)
Meno Barlaam je rehoľné, Hasprunkensis znamená: pochádzajúci z Hasprunky, hasprunský.
Keďže nepoznáme jeho krstné meno, priezvisko, ani dátum narodenia, je problém niečo bližšie o ňom zistiť.
V rokoch 1781-1783 bol 23. gvardiánom kapucínskeho kláštora v Pezinku.
Zomrel 7. novembra 1819 v Pezinku.

P. Cherubín František Chvála, OFMConv (minorita)
Narodil sa v Hasprunke 27. novembra 1809. Podľa zápisu v krstnej matrike jeho rodičmi boli Jozef a Alžbeta Chvála, krstnými rodičmi Ignác a Alžbeta Kratochvíla.
Do rádu menších bratov konventuálov (minoritov) vstúpil 24. októbra 1829. Za kňaza bol vysvätený v Jágri 21. septembra 1834. V roku 1836 sa stal učiteľom na gymnáziu v Arade (Sedmohradsko, Rumunsko). Od roku 1842 pôsobil v Miškolci, kde sa v roku 1855 stal riaditeľom katolíckeho gymnázia. V tejto funkcii pôsobil doruku 1886, kedy bola škola zoštátnená. V roku 1867 bol aj krajinským tajomníkom a vládnym asistentom; v roku 1878 stálym vládnym radcom. Od 29. apríla 1880 bol komisárom predstaveného rádu.

   Miloš Klement Mlynarovič

Narodil sa 11. októbra 1887 v Hasprunke. Študoval na gymnáziách v Skalici a v Trnave, absolvoval vyššie teologické štúdiá v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený vysvätený 21. mája 1910. V rokoch 1911-14 pôsobil ako lektor kazateľstva a biblistiky vo františkánskom seminári v Bratislave. V roku 1914 odcestoval do USA, no vypuknutie I. svetovej vojny mu znemožnilo návrat.  Zostal pôsobiť ako výpomocný duchovný v osade sv. Jána vo Whitingu. Od roku 1915 až do r. 1950 bol farárom slovenskom osady Nanebovzatia Panny Márie v East Chicagu. Zároveň bol od r. 1930 hlavný sudca a od 1933 hlavný duchovný Slovenského katolíckeho sokola.
V lete 1925 navštívil rodnú Hasprunku, ktorá v tom čase nemala farára, ale ju spravoval farár z Rohožníka. Tu v priebehu mesiacov jún-august pokrstil niekoľko detí.
Po roku 1950 žil na odpočinku v slovenskom františkánskom kláštore Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise (Indiana, USA).
Vďaka milodarom, ktoré z Ameriky posielal do svojej rodnej obce, sa mohla v rokoch 1959-60 uskutočniť oprava kostola a bola urobená nová strecha. Vďaka podpore z Ameriky sa uskutočnili aj ďalšie opravy, zrealizované v rokoch politického uvoľnenia 1965-1969.
V lete 1969 ešte navštívil Slovensko a svoju rodnú Studienku. Zrejme priniesol ďalšie milodary od amerických veriacich, lebo v nasledujúcom roku 1970 sa konala oprava veže kostola.
Necelé dva roky po tejto návšteve Slovenska 15. mája 1971 zomrel vo Valparaise v Indiane, USA.
Bol autorom básnických zbierok Slávia (1919), Testament kráľa sŕdc (1954), Dejiny srdca (1964), Zlatá koruna (1972) ... Jeho romány a novely (Vtáčence vo víchrici, V tieni mrakodrapov, Borba s osudom, Rozeta ...) tematicky čerpajú zo života slovenských vysťahovalcov v USA. Príležitostne sa venoval dramatickej spisbe a prekladom. Bol spoluzakladateľom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí.

Michal Šramko

Narodil sa 21. apríla 1990. Po absolvovaní konzervatória v roku 2012 nastúpil na bakalárske štúdium hry na trúbku na VŠMU v Bratislave. V Studienke pôsobil ako organista a viedol Zbor sv. Cecílie.
Po dosiahnutí bakalárskeho titulu v r. 2015 nastúpil do kňazského seminára v Bratislave a začal študovať na RK CMBF UK.
V roku 2021 odišiel do Královohradeckej diecézy v Čechách, kde pokračoval v príprave na kňazstvo a bol pridelený do farnosti Arcidekanstva v Kutnej Hore. V roku 2022 ukončil magisterské štúdium v Bratislave a naďalej pracoval na fare v Kutnej Hore a zároveň vykonával službu ceremoniára královohradeckého biskupa.
Diakonské svätenie prijal 1. júla 2023 v Kutnej Hore vkladaním rúk Mons. Josefa Kajneka, pomocného biskupa královohradeckej diecézy.   album
Kňazskú vysviacku prijal 25. mája 2024 v v katedrále Sv. Ducha v Hradci Králové z rúk diecézneho biskupa Mons. Jana Vokála.     album