MATERIÁL PRE BIRMOVANCOV vo formáte word

          Prostriedky posväcovania

Modlitba, sviatosti a sväteniny, pobožnosti, nábožné skutky, pokánie a sebazápory, dobré skutky, pomoc blížnym...

Modlitba         - prosebná                              - spoločná

                        - ďakovná                               - osobná

                        - odprosujúca                                                            - so stanovenou formou

                        - oslavná (chvály)                                                     - vlastnými slovami

Sviatosti sú viditeľné znaky, ustanovené Pánom Ježišom, ktorými dostávame neviditeľnú milosť Božiu.

 1. krst,                                                          

 2. birmovanie,

 3. Sviatosť Oltárna,

 4. pokánie,

 5. pomazanie chorých,

 6. posvätný stav (kňazstvo),

 7. manželstvo.

Sväteniny sú viditeľné znaky, ustanovené Cirkvou, ktorými si vyprosujeme milosť Božiu.

Milosť božia je dvojaká:

 1. milosť pomáhajúca (duchovná pomoc, aby človek spoznal Boha a svoj život smeroval k nemu)

 2. milosť posväcujúca (duchovné spojenie s Bohom)

Sviatosti, ktoré možno prijať len raz za život: krst, birmovanie, posvätný stav (kňazstvo)

Sviatosti živých - tie, ktoré možno prijať len v stave milosti posväcujúcej.

Sviatosti mŕtvych - krst a pokánie - majú moc odpúšťať hriechy, môže ich prijať i ten, kto je v ťažkom hriechu (duchovne mŕtvi).

          Krst

"... krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal." Mt 28,19-20

"Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený." Mk 16,16

Je to prvá a najpotrebnejšia sviatosť, v ktorej sa človek znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého a stáva sa dieťaťom božím.

Krst zbavuje človeka dedičného hriechu, dáva mu milosť posväcujúcu. Očisťuje ho od hriechov a zbavuje trestov za hriechy (ak je krstený starší, nie malé dieťa).

Krstom sa človek stáva božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi.

Ak sa na krst pripravuje dospelý človek, nazýva sa katechumen. Príprava na krst sa volá katechumenát.

Úlohou krstných rodičov je pomáhať katechumenom pripraviť sa na krst a pokrsteným, aby žili podľa viery a záchovávali záväzky, ktoré krstom prijali. Touto úlohou poveruje Cirkev svojich členov (čiže je to cirkevná úloha, nie rodinná), ktorí majú na to vhodné predpoklady a spĺňajú stanovené podmienky:

1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;

2. aby zavŕšil šestnásty rok života;

3. aby bol katolík, pobirmovaný, už prijal najsvätejšiu Eucharistiu a viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má prijať (do tejto podmienky patrí: aby chodil na sväté omše, pristupoval ku sviatostiam; pokiaľ nie je slobodný a nežije sám, aby ten vzťah bol manželstvom, uzavretým v kostole);

4. aby nebol postihnutý nijakým cirkevným trestom;

5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Ak niet krstného rodiča, ten, kto vysluhuje krst, má sa postarať, aby bol pri krste aspoň svedok.

          Birmovanie

- z latinského confirmatio - potvrdenie, upevnenie.

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok "sviatostí uvádzania do kresťanského života" (kresťanskej iniciácie). Prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti.

Sviatosť birmovania pokrstených dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže ako praví Kristovi svedkovia sú povolaní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom.

Ustanovenie sviatosti pochádza od Pána Ježiša:

V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: "Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody." To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. (Jn 7,39)

Pri Poslednej večeri Ježiš povedal učeníkom: Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (Jn 14, 15-17)

V úvode Skutkov apoštolov čítame: Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: "Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme." (Sk 1, 3-4.8)

Príchod Ducha Svätého

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (Sk 2, 1-4)

Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. (Sk 2,38)

Zmienky v Biblii o samostatnom (mimo krstu) vysluhovaní sviatosti birmovania

Peter a Ján (prišli do Samárie) a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého. (Sk 8, 14-17)

Pavol prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov... Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov. (Sk 19, 5-7)

Sviatosť birmovania udeľuje biskup, alebo biskupom poverený kňaz.

Podstatným obradom birmovania je pomazanie pokrsteného svätou krizmou (posvätným olejom) na čele s vkladaním ruky vysluhovateľa so slovami: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“

BIRMOVNÍ RODIČIA

Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.

Aby niekto mohol prijať a plniť úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, stanoveným pre krstných rodičov.

Za birmovného rodiča je vhodné vziať toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča.

BIRMOVNÉ MENO

Nové meno - znamená novú etapu života, ale aj nové životné povolanie - úlohu.

V Starom Zákone dal Boh nové mená napr. Abrahámovi a Jakubovi; tiež Pán Ježiš zmenil meno apoštolovi Šimonovi na Peter. Z prenasledovateľa Šavla sa stal apoštol Pavol...

Rehoľníci pri vstupe do kláštora dostávajú rehoľné meno. Po zvolení si nový pápež volí tiež nové meno.

Birmovanec si slobodne vyberá birmovné meno, ktoré má byť kresťanské. Svätý tohto mena sa stáva jeho birmovným patrónom (ochrancom).

PRIEBEH BIRMOVANIA

Sviatosť birmovania sa vysluhuje zvyčajne počas svätej omše.

Po prečítaní evanjelia farár predstaví biskupovi birmovancov (ktorí pritom stoja).

Po biskupovej kázni nasleduje obnovenie krstných sľubov (1x Zriekam; 4x Verím; Amen).

Potom biskup prednesie modlitbu.

Birmovanci po jednom predstúpia pred biskupa.

Birmovný rodič (ak ho niet - ten, kto birmovanca privádza) stojí za birmovancom a položí mu pravú ruku na pravé plece. Birmovanec (alebo farár) povie biskupovi svoje birmovné meno.

Biskup položí birmovancovi ruku na hlavu, pričom palcom mu urobí krizmou kríž na čelo.

Pritom biskup povie: "M. (birmovné meno), prijmi znak daru Ducha Svätého."

Birmovanec odpovie: "Amen."

Biskup: "Pokoj s tebou."

Birmovanec odpovie: "I s duchom tvojím."

Iný kňaz utrie birmovancovi čelo od krizmy a ten sa i s birmovným rodičom vráti na svoje miesto.

Po birmovaní pokračuje svätá omša prosbami a prinášaním obetných darov.

          Oltárna sviatosť - EUCHARISTIA

Pán Ježiš ustanovil túto sviatosť pri Poslednej večeri, keď v kruhu apoštolov tajomným spôsobom premenil chlieb na svoje Telo a víno na svoju Krv. Tým nám dal účasť na obete kríža.

Toto sa sprítomňuje pri každej svätej omši.

Už prv Ježiš povedal učeníkom: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (Jn 6, 51)

"Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. " (Jn 6, 53-57)

Veriaci, ak im v tom nič neprekáža, mali by ísť na sväté prijímanie pri každej svätej omši. V niektorých prípadoch aj mimo svätej omše (napr. chorí, ktorým kňaz prinesie sväté prijímanie).

Keďže Eucharistia je veľkonočným darom Pána Ježiša, cirkevné prikázanie nás zaväzuje prijať Oltárnu sviatosť vo veľkonočnom čase.

Na sväté prijímanie môžeme ísť aj dva razy za jeden deň. Je však podmienka, že kto už v ten deň bol na svätom prijímaní, druhý raz môže ísť, len pri omši, na ktorej celom slávení od začiatku do konca je prítomný.

Na sväté prijímanie sa máme pripraviť duchovne i telesne.

Duchovná príprava:   - ak máme ťažký hriech, je nutné sa najprv vyspovedať;

                                   - ak máme len všedné hriechy, stačí ich oľutovať;

                                   - pred samotným prijímaním sa pripravíme modlitbou.

Telesná príprava:       Hodinu pred svätým prijímaním nič nejeme a okrem čistej vody nič nepijeme.

Po svätom prijímaní sa Pánovi Ježišovi v modlitbe poďakujeme za duchovné milosti.

Eucharistický chlieb sa uchováva v kostole v bohostánku (alebo svätostánku).

Oltárna sviatosť sa pri významnejších príležitostiach vystavuje k poklone (adorácii) veriacich. Čím prejavujeme úctu a vďaku Panovi Ježišovi, že je takto tajomne medzi nami stále prítomný.

          Sviatosť pokánia - zmierenia  (svätá spoveď)

V deň svojho zmŕtvychvstania Pán Ježiš povedal apoštolom: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20,23)

Sviatosť pokánia (alebo sviatosť zmierenia) čiže svätá spoveď – je sviatosť, v ktorej Boh cez kňaza odpúšťa hriechy, spáchané po krste.

Keď prijmeme sviatosť pokánia dosiahneme:

            1. odpustenie hriechov,

            2. odpustenie trestov za hriechy,

            3. milosť posväcujúcu, alebo jej rozmnoženie.

Milosť posväcujúcu človek znovu získa pri spovedi vtedy, ak túto milosť stratil spáchaním smrteľného hriechu. Ak má človek len všedné hriechy, milosť posväcujúcu nestratil; v takomto prípade svätá spoveď milosť posväcujúcu v človeku ešte viac rozmnoží a posilní.

Aby sme sviatosť pokánia mohli dobre prijať, musíme:

            1. spytovať si svedomie,

            2. ľutovať, že sme spáchali hriechy,

            3. dať si silné predsavzatie, že sa v budúcnosti chceme hriechov chrániť,

            4. vyspovedať sa (vyznať hriechy kňazovi),

            5. zadosťučiniť za hriechy (vykonať uložený skutok).

Spytovať si svedomie znamená rozmýšľať nad tým, aké hriechy sme spáchali.

Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi.

            Naša ľútosť je dokonalá vtedy, keď ľutujeme, že sme hriechmi urazili Boha.

            Naša ľútosť je menej dokonalá, keď ľutujeme iba preto, že sme si za hriechy zaslúžili božie tresty.

Silné predsavzatie je pevné rozhodnutie, že smrteľný hriech nechceme nikdy spáchať a že sa chceme chrániť aj všedných hriechov.

Keď sa spovedáme, vyznávame svoje hriechy kňazovi, aby sme dostali od neho rozhrešenie (čiže odpustenie hriechov).

            V spovedi musíme vyznať všetky smrteľné hriechy, na ktoré sa pamätáme a povieme aj ich počet a podstatné okolnosti. Vyznáme tiež aj svoje všedné hriechy.

            Ak sme zabudli niečo v spovedi vyznať, musíme to povedať pri najbližšej spovedi.

            Ak sme vo spovedi zatajili smrteľný hriech, spoveď je neplatná a svätokrádežná! Preto musíme zopakovať celú neplatnú spoveď, znova sa vyspovedať.

Zadosťučinenie je vykonanie kajúceho skutku, ktorý nám kňaz pri spovedi uložil za spáchané hriechy.

            Kajúcim skutkom môže byť modlitba, vykonanie dobrého skutku, alebo sebazaprenie.

Vykonaním zadosťučinenia dosiahneme odpustenie dočasných trestov (náprava zla, spôsobeného hriechom).

A zároveň jeho vykonanie nám pomáha  polepšovať sa.

          Pomazanie chorých

Je to sviatosť, ktorá duchovne pomáha chorému v ťažkej chorobe, alebo pri vážnom zranení.

Ciele sviatosti            - prosba o uzdravenie

                                   - duchovná posila v utrpení (niesť svoj "kríž" choroby)

                                   - pre zomierajúceho posila pri prechode do večnosti.

          Posvätný stav (kňazstvo)

Kňaz je prostredník medzi Bohom a ľuďmi. V mene ľudí prednáša Bohu modlitby a obety a odovzdáva ľuďom Božie požehnanie.

V staroveku v pohanských náboženstvách kňazskú službu vykonával buď ten, čo stál na čele spoločnosti (kráľ, náčelník, hlava rodu), alebo osoby zasvätené kňazskej službe.

V Starom Zákone kňazskú službu vykonávali najprv v dobe patriarchov hlavy rodín, od Mojžiša bolo kňazstvo vyhradené pre potomkov Árona (Mojžišovho brata).

Keďže Ježiš Kristus je v pravom zmysle slova jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi, a priniesol tú najdokonalejšiu obetu (svoju smrť na kríži), aby nám získal spásu, hovoríme, že je jediným veľkňazom Nového Zákona.

Na svojej kňazskej službe dáva účasť všetkým pokrsteným (hovoríme o "všeobecnom kňazstve"), ale zvlášť kňazskú službu zveril apoštolom.

Apoštoli v prvotnej cirkvi časť svojich úloh zverili svojim pomocníkom diakonom. V ich službe ďalej pokračujú biskupi (ktorí majú plnosť apoštolskej moci) a kňazi (grécky: presbyteri = starší).

Posvätný stav je sviatosť služobného kňazstva, ktorá má tri stupne:

biskup - má plnosť apoštolskej moci (prvý z nich je rímsky biskup = pápež, nástupca sv. Petra)

kňaz - pod autoritou biskupa má spoluúčasť na kňazskej službe v Cirkvi

diakon - je povolaný pre službu v Cirkvi, pomáha biskupovi a kňazovi v ich službe

          Manželstvo

Boh stvoril ľudí z lásky a pre lásku.

V Biblii čítame pri stvorení človeka, že stvoril muža a ženu, požehnal ich a povedal: Množte sa a naplňte zem.

Manželská láska je tak odzrkadlením Božej lásky v prirodzenom svete. Hriechom sa však krása a dôstojnosť tohto vzťahu muža a ženy narušila.

Keďže Ježiš prišiel na túto zem napraviť to, čo zničil hriech, povzniesol manželstvo k jeho pôvodnej dôstojnosti, a pre pokrstených ho povýšil na sviatosť.

Sviatosťou manželstva sa teda veriaci manželia navzájom posväcujú a pomáhajú si k spáse.

Ich láska nemá mať len prirodzený rozmer, ale má ich približovať k Bohu. Svätý Pavol preto napísal: "Muži, milujte manželky, ako Kristus miluje cirkev."

Manželstvo má dva hlavné ciele:

- vzájomná láska manželov

- dar života deťom

(Môže sa stať, že manželstvo zostane bezdetné. I tak môže byť "plodné", keď sa manželia dokážu o dar lásky deliť s inými.)

Vlastnosti manželstva:

- jednota (Biblia hovorí: "Muž priľne k svojej manželke a stanú sa dvaja jedným telom." V manželstve by nemalo byť "JA a TY", ale "MY".

- nerozlučiteľnosť (Biblia hovorí: "Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje!" Plat-ne uzavreté manželstvo trvá až do smrti.)

Keďže manželstvo je sviatosťou, katolík môže uzavrieť pred Bohom platné manželstvo len riadnym sobášnym obradom v kostole.

          PRIKÁZANIA

Pán Ježiš povedal pred nanebovstúpením apoštolom: "Choďte, učte všetky národy a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal."

          Desatoro Božích prikázaní (dekalóg)

Tieto prikázania dal Boh na dvoch kamenných doskách Mojžišovi, keď vyviedol Izraelský národ z egyptského otroctva. Biblia uvádza desať prikázaní dva razy, v trochu odlišnej formulácii, ale s rovnakým obsahom.

Preto aj text prikázaní, ako sa ich učíme, je takzvanou katechetickou formuláciou:

            1. Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.
            2. Nevezmeš meno Božie nadarmo.
            3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
            4. Cti svojho otca i svoju matku.
            5. Nezabiješ.
            6. Nezosmilníš.
            7. Nepokradneš.
            8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
            9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
            10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.

Týchto desať prikázaní považujeme za základ morálky (t.j. správneho konania).

            Pán Ježiš nás učí, že ich nemáme chápať len v úzkom význame samotných slov, ale v celom rozsahu toho, čo naznačujú:

Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa.

Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!« No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.

A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!« No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale vaša reč nech je »áno - áno«, »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

          Hlavné prikázanie

            Pán Ježiš zdôrazňoval, že je ešte dôležitejšie prikázanie, než je týchto desať. Hlavné prikázanie je prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu.

            Prikázanie lásky k Bohu:

„Milovať budeš Pána, Boha svojho, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a zo všetkej sily.“

            Prikázanie lásky k blížnemu:

„Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.“

          Cirkevné prikázania

Pán Ježiš dal apoštolom úlohu, aby všetkých naučili zachovávať, čo on prikázal. (porov. Mt 28,20)

Toto si vyžaduje usmerňovať veriacich v rôznych situáciách, ktoré prináša život, preto im tiež povedal:

„Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal. “ (Lk 10,16)

A dal im aj moc určovať pravidlá, stanoviť prikázania, či od nich oslobodiť:

„(... keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.) Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 18,(17)-18)

          Pätoro cirkevných prikázaní

Počas histórie existencie Cirkvi si rôzne situácie vyžiadali stanovenie mnohých cirkevných predpisov.

V praxi sa 5 z nich zadefinovalo ako základných, avšak neboli jednotné vo všetkých krajinách.

V roku 1992 bol vydaný nový Katechizmus Katolíckej cirkvi, ktorý pätoro cirkevných prikázaní definuje ako „potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu“ - čiže minimum toho, čo má robiť každý kresťan katolík.

Na Slovensku vniesol istý zmätok do definície Pätora cirkevných prikázaní Modlitebník, vydaný v roku 2002, ktorý priniesol iné znenie prikázaní, ale i tak uvádzajú to, čo treba zachovávať.

Pôvodné znenie Pätora cirkevných prikázaní, ako sme ich poznali na Slovensku	Pätoro cirkevných prikázaní podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (preložené z latinčiny)	Pätoro cirkevných prikázaní podľa Modlitebníka, vydaného na Slovensku v roku 2002
1. Svätiť prikázané sviatky.
2. V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.	1. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sa zúčastniť na svätej omši a zdržiavať sa tých prác a činností, ktoré by mohli svätenie týchto dní znemožniť.	1. V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.
3. Konať skutky kajúcnosti, ako ich určila cirkevná vrchnosť.    Alebo: Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu.	= 4.	2. Zachovávať prikázané dni pokánia.
4. Aspoň raz v roku sa vyspovedať     a vo veľkonočnom čase prijať Sviatosť Oltárnu.	2. Aspoň raz v roku vyznať svoje hriechy prijatím sviatosti zmierenia.	3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
	3. prijať Oltárnu sviatosť aspoň vo Veľkonočnom období.
	4. Zdržiavať sa požívania mäsitých pokrmov a zachovávať pôst v dňoch stanovených Cirkvou.
		4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
5. Podporovať cirkevné ustanovizne.	5. Prispievať, každý podľa svojich možností, na hmotné potreby Cirkvi.	5. Podporovať cirkevné ustanovizne.